Rokovací poriadok
Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného spoločnosťou Stály rozhodcovský súd a.s., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 36 725 439, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 4064/B

PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok I
Základné ustanovenie

• 1. Stály rozhodcovský súd (ďalej len „rozhodcovský súd“ v príslušnom gramatickom tvare), zriadený spoločnosťou Stály rozhodcovský súd a.s., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, (ďalej len „zriaďovateľ“ v príslušnom gramatickom tvare), rozhoduje majetkové spory uvedené v článku II štatútu rozhodcovského súdu, pokiaľ sa účastníci sporu dohodli na rozhodovaní takéhoto sporu rozhodcovským súdom v písomnej rozhodcovskej zmluve, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (ďalej len „rozhodcovská zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare).
• 2. Zriaďovateľ je vybranou osobou podľa ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“ v príslušnom gramatickom tvare).
• 3.Plnenie úloh vybranej osoby podľa zákona o rozhodcovskom konaní zabezpečujú orgány rozhodcovského súdu. Orgánmi rozhodcovského súdu sú:
  • predsedníctvo rozhodcovského súdu (ďalej len „predsedníctvo“ v príslušnom gramatickom tvare)
  • predseda predsedníctva rozhodcovského súdu (ďalej len „predseda predsedníctva“ v príslušnom gramatickom tvare).

Článok II
Miesto rozhodcovského konania

• 1. Sídlo rozhodcovského súdu je uvedené v článku I ods. 3 štatútu rozhodcovského súdu.
• 2. Rozhodcovský súd uskutočňuje rozhodcovské konanie a vykonáva úkony súvisiace s rozhodcovským konaním v sídle rozhodcovského súdu alebo na mieste na ktorom sa účastníci dohodnú.
• 3. Ústne pojednávania pred rozhodcovským súdom sa uskutočňujú v sídle rozhodcovského súdu alebo na mieste na ktorom sa účastníci dohodnú.
• 4. Rozhodcovský súd môže uskutočniť jednotlivé úkony v rozhodcovskom konaní na ktoromkoľvek mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na konzultáciu medzi jeho členmi, na vypočutie svedkov, znalcov alebo účastníkov rozhodcovského konania, na preskúmanie určitého miesta, vecí, listín alebo iných skutočností.

Článok III
Jazyk rozhodcovského konania

• 1. Rozhodcovské konanie sa vedie v slovenskom jazyku.
• 2. Všetky písomnosti sa predkladajú rozhodcovskému súdu v slovenskom jazyku (príp. v českom jazyku) alebo v úradnom preklade do slovenského jazyka (príp. do českého jazyka). Náklady na úradný preklad znáša účastník rozhodcovského konania, ktorý dotknutú písomnosť predkladá rozhodcovskému súdu.
• 3. Každý účastník rozhodcovského konania je povinný na vlastné náklady zabezpečiť tlmočníka do slovenského jazyka pre potreby ústneho pojednávania, nariadeného rozhodcovským súdom, pokiaľ tento účastník rozhodcovského konania, jeho zástupca, príp. svedok, ktorého dotknutý účastník rozhodcovského konania navrhol, alebo ktorý má vypovedať na potvrdenie tvrdení dotknutého účastníka rozhodcovského konania, neovláda slovenský jazyk (príp. český jazyk). V prípade potreby zabezpečí tlmočníka na náklady dotknutého účastníka rozhodcovského konania rozhodcovský súd, pokiaľ o to dotknutý účastník rozhodcovského konania požiada vopred; rozhodcovský súd môže podmieniť zabezpečenie tlmočníka zložením primeraného preddavku zo strany účastníka rozhodcovského konania, ktorý o zabezpečenie tlmočníka požiadal.

Článok IV
Doručovanie

• 1. Písomnosti sa považujú za doručené:
  • 1. ak boli odovzdané adresátovi osobne, alebo
  • 2. ak boli doručené na adresu:
    • ktorú adresát uviedol vo svojom písomnom podaní ako adresu svojho sídla, miesta podnikania alebo bydliska, príp. miesta na doručovanie písomností, doručenom rozhodcovskému súdu, najneskôr tri (3) pracovné dni pred odoslaním dotknutej písomnosti rozhodcovským súdom
    • ktorú rozhodcovský súd zistil ako adresu sídla, miesta podnikania alebo bydliska adresáta z obchodného registra alebo z iného registra v ktorom je adresát zapísaný, alebo z písomností predložených v rozhodcovskom konaní rozhodcovskému súdu, pokiaľ rozhodcovský súd nemá dôvod pochybovať o správnosti údajov v týchto listinách
• 2. Písomnosť sa považuje za doručenú momentom jej prevzatia adresátom alebo osobou oprávnenou konať v mene adresáta alebo konať za adresáta. V prípade odopretia prevzatia doručovanej písomnosti sa za deň doručenia písomnosti považuje deň odopretia prevzatia písomnosti.
• 3. Rozhodcovský súd doručuje účastníkom rozhodcovského konania (i) žaloby, (ii) žalobné odpovede, (iii) vzájomné žaloby, (iv) predvolania na ústne pojednávania, (v) rozhodcovské rozsudky, (vi) uznesenia a (vii) iné písomnosti určené rozhodcovským súdom do vlastných rúk poskytovateľom univerzálnej poštovej služby podľa zákona č. 507/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov - doporučene s potvrdením o doručení, príp. iným podnikateľom poskytujúcim poštové služby s potvrdením o doručení alebo prostredníctvom osoby poverenej rozhodcovským súdom. Žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk, dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.
• 4. Ostatné písomnosti doručuje rozhodcovský súd spravidla poskytovateľom univerzálnej poštovej služby, prípadne iným podnikateľom poskytujúcim poštové služby, v prípade potreby urýchleného doručovania prostredníctvom faxu alebo elektronickou poštou na faxové číslo alebo na adresu elektronickej pošty, ktoré adresát uviedol pre doručovanie písomností pre potreby rozhodcovského konania. Písomnosť odoslaná prostredníctvom faxu alebo elektronickou poštou na faxové číslo alebo na adresu elektronickej pošty, ktoré adresát uviedol pre doručovanie písomností pre potreby rozhodcovského konania sa považuje za doručenú dňom nasledujúcim od odoslania faxu alebo odoslania správy elektronickej pošty.
• 5. Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je rozhodcovskému súdu známa, považuje sa takáto písomnosť za doručenú uplynutím troch (3) kalendárnych dní od vrátenia nedoručenej zásielky, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať v mene právnickej osoby alebo kto je oprávnený zastupovať právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
• 6. Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je rozhodcovskému súdu známa, považuje sa takáto písomnosť za doručenú uplynutím troch (3) kalendárnych dní od vrátenia nedoručenej zásielky, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená na podnikanie o tom nedozvie.
• 7. Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe na adresu jej bydliska alebo na adresu, ktorú uviedla ako miesto na doručovanie písomností, a jej iná adresa nie je rozhodcovskému súdu známa, považuje sa takáto písomnosť za doručenú uplynutím troch (3) kalendárnych dní od vrátenia nedoručenej zásielky, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba o tom nedozvie.
• 8. Ak nebola písomnosť doručená z dôvodu, že adresát nebol na mieste doručovania zastihnutý, a adresát si písomnosť, ktorá bola uložená u poskytovateľa poštovej služby, nevyzdvihne v odbernej lehote, tak sa posledný deň odbernej lehoty považuje za deň doručenia písomnosti, a to aj v prípade, ak sa adresát o uložení zásielky nedozvedel.
• 9. Písomnosti doručované rozhodcovskému súdu sa považujú za doručené prevzatím písomnosti osobne v podateľni rozhodcovského súdu alebo ich doručením na adresu rozhodcovského súdu poskytovateľom poštovej služby, príp. prevzatím doručovanej písomnosti u poskytovateľa poštovej služby.
• 10. Všetky písomnosti týkajúce sa začatia a priebehu rozhodcovského konania sa predkladajú rozhodcovskému súdu spolu s prílohami v takom počte vyhotovení, aby každý účastník rozhodcovského konania, každý rozhodca, ktorý bude daný spor rozhodovať a predseda predsedníctva mali k dispozícii jedno vyhotovenie dotknutej písomnosti. Ak účastník konania nepredloží písomnosť v dostatočnom počte vyhotovení, predseda predsedníctva vyzve účastníka konania na predloženie dostatočného počtu vyhotovení dotknutej písomnosti, alebo zabezpečí vyhotovenie fotokópií na náklady účastníka rozhodcovského konania, ktorý predmetnú písomnosť rozhodcovskému súdu predložil.
• 11. Žiadne podanie účastníka rozhodcovského konania uskutočnené voči rozhodcovskému súdu s výnimkou podľa ustanovenia článku IX ods. 3 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu nie je možné urobiť ústne do zápisnice.

Článok V
Účastníci rozhodcovského konania

• 1. Zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania.
• 2. Účastník rozhodcovského konania, ktorý na rozhodcovský súd podal žalobu, je žalobca. Účastník rozhodcovského konania, proti ktorému žaloba smeruje, je žalovaný.
• 3. Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa poskytne rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
• 4. Ak je účastníkom rozhodcovského konania právnická osoba, koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
• 5. Účastník rozhodcovského konania sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorému na tento účel udelí písomné plnomocenstvo; v plnomocenstve musí byť výslovne uvedené, že ide o plnomocenstvo na zastupovanie konkrétneho účastníka rozhodcovského konania pred rozhodcovským súdom v konkrétnom spore, ako aj rozsah udeleného plnomocenstva. Účastník rozhodcovského konania môže mať v tej istej veci súčasne len jedného zástupcu.
• 6. Pokiaľ si účastník rozhodcovského konania zvolí zástupcu s neobmedzeným plnomocenstvom, všetky písomnosti určené tomuto účastníkovi rozhodcovského konania sa doručujú zvolenému zástupcovi. Pre účasť takéhoto zástupcu na ústnych pojednávaniach pred rozhodcovským súdom platia primerane ustanovenia rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu o účastníkovi rozhodcovského konania.
• 7. Ak je žalobcov alebo žalovaných v jednej veci niekoľko, tak koná každý z nich sám za seba.
• 8. Ak ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie rozhodcovského súdu musí vzťahovať na všetkých účastníkov rozhodcovského konania, ktorí vystupujú na jednej strane, tak platia úkony jedného z nich aj pre ostatných. Na zmenu žaloby, na späťvzatie žaloby a na uzavretie zmieru je v tomto prípade potrebný súhlas všetkých účastníkov rozhodcovského konania, ktorí vystupujú na jednej strane.
• 9. Okrem účastníkov rozhodcovského konania sa môže konania zúčastniť ako vedľajší účastník rozhodcovského konania ten, kto má právny záujem na výsledku rozhodcovského konania. Vedľajší účastník sa môže zúčastniť rozhodcovského konania len, ak o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhodne rozhodcovský súd na základe návrhu jedného z účastníkov rozhodcovského konania, na strane ktorého má vedľajší účastník rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní vystupovať a ktorého má v rozhodcovskom konaní podporovať.
• 10. V rozhodcovskom konaní má vedľajší účastník rozhodcovského konania rovnaké práva a povinnosti ako účastník rozhodcovského konania, ktorého v rozhodcovskom konaní podporuje. Vedľajší účastník rozhodcovského konania však koná sám za seba. Ak úkony vedľajšieho účastníka rozhodcovského konania odporujú úkonom účastníka rozhodcovského konania, ktorého v rozhodcovskom konaní podporuje, tak ich rozhodcovský súd posúdi po zvážení všetkých okolností. Ku skutkovým tvrdeniam vedľajšieho účastníka rozhodcovského konania môže rozhodcovský súd prihliadnuť, aj keď odporujú skutkovým tvrdeniam účastníka rozhodcovského konania, ktorého vedľajší účastník rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní podporuje.

DRUHÁ ČASŤ
ZAČATIE ROZHODCOVSKÉHO KONANIA

Článok VI
Podanie žaloby

• 1. Rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia žaloby rozhodcovskému súdu.
• 2. Rozhodcovský súd vyznačí na všetkých vyhotoveniach žaloby deň, kedy bola žaloba rozhodcovskému súdu doručená.
• 3. Doručenie žaloby rozhodcovskému súdu má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na všeobecný súd.
• 4. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na všeobecnom súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.

Článok VII
Poplatok za rozhodcovské konanie

• 1. Podmienkou prejednania žaloby je zaplatenie poplatku za rozhodcovské konanie.
• 2. Poplatok za rozhodcovské konanie sa určí podľa hodnoty predmetu sporu, na základe pravidiel pre určenie trov rozhodcovského konania a sadzobníka poplatkov (článok XXXIII ods. 2 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu). Takto určený poplatok za rozhodcovské konanie sa dopĺňa o zákonnú sadzbu DPH.
• 3. Poplatok za rozhodcovské konanie sa platí bankovým prevodom na bankový účet zriaďovateľa, vedený osobitne pre potreby rozhodcovského súdu (ďalej len „účet rozhodcovského súdu“ v príslušnom gramatickom tvare).
• 4. Pokiaľ žalobca pri podaní žaloby nezaplatí poplatok za rozhodcovské konanie na účet rozhodcovského súdu, príp. ak zaplatí poplatok za rozhodcovské konanie v nesprávnej výške, predseda predsedníctva vyzve žalobcu, aby zaplatil alebo doplatil poplatok za rozhodcovské konanie do desiatich (10) kalendárnych dní od doručenia výzvy. Pokiaľ žalobca v stanovenej lehote nezaplatí alebo nedoplatí poplatok za rozhodcovské konanie, predseda predsedníctva rozhodcovské konanie uznesením zastaví.

Článok VIII
Obsah žaloby

• 1. Žaloba musí obsahovať:
  • 1. identifikačné údaje účastníkov rozhodcovského konania, príp. ich zástupcov,
  • 2. pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
  • 3. označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,
  • 4. návrh vo veci samej (petit),
  • 5. podpis žalobcu.
• 2. Žalobca k žalobe pripojí kópiu rozhodcovskej zmluvy a dôkazy, o ktoré svoju žalobu opiera. Pokiaľ žalobca navrhuje vykonať dôkaz listinou, je povinný originál alebo kópiu tejto listiny predložiť spolu so žalobou, príp. je povinný označiť osobu alebo orgán, ktorý má túto listinu k dispozícii.
• 3. Žalobca je v žalobe povinný uviesť hodnotu predmetu sporu.
• 4. Pokiaľ je žalobou uplatnených viac nárokov, je žalobca povinný určiť hodnotu každého uplatneného nároku samostatne; hodnota predmetu sporu sa určí ako súčet hodnôt všetkých uplatnených nárokov.
• 5. Ak žalobca neurčil hodnotu sporu, alebo ak žalobca určil hodnotu sporu nesprávne, rozhodcovský súd určí z vlastného podnetu alebo na žiadosť žalovaného hodnotu predmetu sporu na základe údajov, ktoré má k dispozícii.
• 6. Žalobca v žalobe uvedie osobu, ktorú navrhuje ustanoviť za člena rozhodcovského senátu, pokiaľ sa účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve nedohodli, že v rozhodcovskom konaní bude rozhodovať jediný rozhodca (ustanovenie článku XVII ods. 2 písm. b) rokovacieho poriadku); pokiaľ žalobca v žalobe neuvedie osobu, ktorú navrhuje ustanoviť za člena rozhodcovského senátu , predseda predsedníctva postupuje podľa ustanovenia článku XVII ods. 2 písm. a) rokovacieho poriadku.
• 7. Pokiaľ sa účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve dohodli na osobe jediného rozhodcu alebo na zložení rozhodcovského senátu, žalobca v žalobe označí takto určeného rozhodcu alebo členov senátu a spolu so žalobou predloží písomné vyjadrenie rozhodcu alebo členov senátu, že súhlasia s ustanovením za rozhodcov v predmetnej veci, ak ide o osoby, ktoré nie sú zapísané v zozname rozhodcov rozhodcovského súdu.

Článok IX
Vady žaloby

• 1. Pokiaľ žaloba nemá predpísané náležitosti alebo pokiaľ žalobca spolu so žalobou nepredložil predpísané písomnosti, predseda predsedníctva vyzve žalobcu, aby odstránil vady žaloby do desiatich (10) kalendárnych dní od doručenia výzvy. Rozhodcovský súd do odstránenia vád žalobu neprejedná.
• 2. Ak žalobca v určenej lehote neodstráni vady žaloby, predseda predsedníctva rozhodcovské konanie uznesením zastaví.
• 3. Nedostatok predloženia rozhodcovskej zmluvy môžu účastníci rozhodcovského konania nahradiť ústnym vyhlásením do zápisnice pred predsedom predsedníctva. Pokiaľ účastníci rozhodcovského konania v lehote uvedenej v ods.1 tohto článku nespíšu vyhlásenie do zápisnice pred predsedom predsedníctva podľa predchádzajúcej vety, rozhodcovský súd uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

Článok X
Žalobná odpoveď

• 1. Ak obsah a prílohy žaloby zodpovedajú ustanoveniam článku VIII rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, predseda predsedníctva zašle žalobu (príp. spolu s podaním žalobcu doručeným rozhodcovskému súdu na základe výzvy predsedu predsedníctva podľa ustanovenia článku IX ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu) spolu s prílohami žalovanému a vyzve ho, aby v lehote desiatich (10) kalendárnych dní predložil rozhodcovskému súdu písomne žalobnú odpoveď, v ktorej je povinný vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe. Žalovaný je v žalobnej odpovedi povinný označiť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať.
• 2. Predseda predsedníctva spolu so žalobou zašle žalovanému zoznam rozhodcov rozhodcovského súdu, pokiaľ nejde o prípad, kedy má rozhodcu ustanoviť predseda predsedníctva (ustanovenie článku XVII ods. 2 písm. b) rokovacieho poriadku); predseda predsedníctva vyzve žalovaného, aby navrhol rozhodcu, s upozornením, že inak ustanoví rozhodcu predseda predsedníctva (ustanovenie článku XVII ods. 2 písm. a) rokovacieho poriadku).
• 3. Žalovaný v žalobnej odpovedi uvedie osobu, ktorú navrhuje ustanoviť za člena rozhodcovského senátu, pokiaľ sa účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve nedohodli, že v rozhodcovskom konaní bude rozhodovať jediný rozhodca (ustanovenie článku XVII ods. 2 písm. b) rokovacieho poriadku); pokiaľ žalovaný v žalobnej odpovedi neuvedie osobu, ktorú navrhuje ustanoviť za člena rozhodcovského senátu, predseda predsedníctva postupuje podľa ustanovenia článku XVII ods. 2 písm. a) rokovacieho poriadku.
• 4. Žalovaný k žalobnej odpovedi pripojí dôkazy, o ktoré svoje tvrdenia opiera. Pokiaľ žalovaný navrhuje vykonať dôkaz listinou, je povinný originál alebo kópiu tejto listiny predložiť spolu so žalobnou odpoveďou, príp. je povinný označiť osobu alebo orgán, ktorý má túto listinu k dispozícii.
• 5. Pokiaľ sa žalovaný nevyjadrí k žalobe v lehote určenej predsedom predsedníctva, rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu; rozhodcovský súd rozhodne v prípade písomnej formy rozhodcovského konania na základe žaloby a na základe dôkazov predložených alebo navrhnutých žalobcom. Ustanovenie čl.XXII. tým nie je dotknuté.

TRETIA ČAST
ROZHODCOVSKÉ KONANIE

Prvý oddiel
Spoločné ustanovenia o rozhodcovskom konaní

Článok XI
Všeobecné zásady rozhodcovského konania

• 1. Rozhodcovské konanie je neverejné. Na ústnom pojednávaní konanom pred rozhodcovským súdom môžu byť prítomné osoby, ktoré nie sú účastníkmi rozhodcovského konania, iba so súhlasom rozhodcovského súdu a všetkých účastníkov rozhodcovského konania. Súhlas účastníkov rozhodcovského konania sa nevyžaduje v prípade, ak sa dotknuté osoby majú na ústnom pojednávaní zúčastniť ako svedkovia, znalci alebo tlmočníci
• 2. Rozhodcovský súd vedie konanie v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti. Rozhodcovský súd zároveň dbá na riadne zistenie skutkového stavu a na rešpektovanie práv účastníkov rozhodcovského konania.
• 3. Rozhodcovské konania uskutočňuje:
  • 1. jediný rozhodca
  • 2. trojčlenný rozhodcovský senát (ďalej len „senát“ v príslušnom gramatickom tvare).
  Pokiaľ sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve inak, uskutočňuje rozhodcovské konanie senát.
• Úkony rozhodcovského súdu podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v ktorej sa začalo rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom (ustanovenie článku VI ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu) vykonáva:
  • 1. predseda predsedníctva:
    • pokiaľ ide o úkony, ktoré podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu vykonáva predseda predsedníctva
    • pokiaľ v danej veci ešte nebol ustanovený jediný rozhodca resp. členovia senátu, alebo pokiaľ v priebehu rozhodcovského konania dôjde k zániku funkcie jediného rozhodcu alebo k zániku funkcie predsedu senátu (ustanovenie článku VII ods. 3 štatútu rozhodcovského súdu) a vec neznesie do ustanovenia nového jediného rozhodcu, príp. do ustanovenia nového predsedu senátu (ustanovenie článku XVII ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu) odklad. Predseda predsedníctva nie je oprávnený rozhodnúť o veci samej, nie je oprávnený schváliť zmier, rozhodnúť o zastavení rozhodcovského konania môže len v prípadoch ustanovených v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu
  • 2. po ustanovení jediného rozhodcu tento rozhodca,
  • 3. po ustanovení členov senátu rozhodcovský senát, resp. predseda senátu za podmienok uvedených v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu.

Článok XII
Forma rozhodcovského konania

• 1. Rozhodcovské konanie je písomné, pokiaľ sa účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve výslovne nedohodli na ústnej forme rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd rozhoduje na základe písomných vyjadrení účastníkov rozhodcovského konania, na základe predložených písomností a na základe vykonaných dôkazov, v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme pritom do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
• 2. Pokiaľ sa účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve dohodli na ústnej forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhoduje po prejednaní veci na ústnom pojednávaní.
• 3. Rozhodcovský súd prejedná vec na ústnom pojednávaní aj v prípade, ak sa účastníci konania v rozhodcovskej zmluve nedohodli na ústnej forme rozhodcovského konania, pokiaľ niektorý z účastníkov navrhne prejednanie veci na ústnom pojednávaní vo svojej prvej písomnosti adresovanej Rozhodcovskému súdu, ostatní účastníci na výzvu Rozhodcovského súdu oznámia v lehote určenej Rozhodcovským súdom, že súhlasia s ústnym pojednávaním a účastníci konania spoločne a nerozdielne zaplatia na účet Rozhodcovského súdu rozdiel medzi poplatkom za rozhodcovské konanie v ústnej forme podľa sadzobníka poplatkov platného a účinného k momentu doručenia posledného oznámenia o súhlase s prejednaním veci na ústnom pojednávaní Rozhodcovskému súdu a zaplateným poplatkom za rozhodcovské konanie v písomnej forme. Strana, ktorá vyjadrila súhlas s návrhom druhej strany, aby sa rozhodcovské konanie uskutočnilo ústnou formou, môže svoj písomne vyjadrený súhlas vziať späť doručením písomného vyjadrenia, v ktorom výslovne uvedie svoje späťvzatie, odôvodnenie alebo bez uvedenia dôvodu a toto písomné vyjadrenie doručí Rozhodcovskému súdu do začatia prvého pojednávania vo veci. Rozhodcovský súd po obdržaní späťvzatia súhlasu s ústnym pojednávaním oboznámi ďalších účastníkov rozhodcovského konania o späťvzatí a vráti účastníkom, ktorí zaplatili súdny poplatok, rozdiel medzi poplatkom za rozhodcovské konanie v ústnej forme a písomnej forme do 30 dní odo dňa prevzatia späťvzatia súhlasu s ústnym konaním.

Článok XIII
Vzájomná žaloba

• 1. Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr:
  • 1. do skončenia písomného konania,
  • 2. pokiaľ bude nariadené ústne pojednávanie, do začatia prvého ústneho pojednávania vo veci samej.
• 2. Vzájomná žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.
• 3. O náležitostiach vzájomnej žaloby, jej prílohách a o povinnosti žalovaného zaplatiť poplatok za rozhodcovské konanie platia primerane ustanovenia rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu o náležitostiach žaloby a jej prílohách (ustanovenia článku VIII a IX rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu) a ustanovenia o povinnosti žalobcu zaplatiť poplatok za rozhodcovské konanie (ustanovenia článku VII rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu).
• 4. Rozhodcovský súd vzájomnú žalobu môže vylúčiť na samostatné konanie ak by za primeranej aplikácie § 112 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku neboli podmienky na spojenie vecí.

Článok XIV
Predbežné opatrenia

• 1. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, môže rozhodcovský súd po začatí rozhodcovského konania na žiadosť účastníka rozhodcovského konania nariadiť predbežné opatrenie, ktoré považuje za nevyhnutné s ohľadom na predmet sporu.
• 2. Rozhodcovský súd môže od účastníka rozhodcovského konania žiadať, aby poskytol primeranú zábezpeku v súvislosti s predbežným opatrením. Ak účastník rozhodcovského konania do desiatich (10) kalendárnych dní od doručenia výzvy rozhodcovského súdu neposkytne primeranú zábezpeku podľa predchádzajúcej vety, rozhodcovský súd predbežné opatrenie nenariadi.
• 3. Účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania, aj keď sa na tom účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve nedohodli. Ustanovenia čl.XXIX. odseky 3, 5, prvá veta odseku 7, odsek 8 a 9 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu sa aplikujú primerane.

Článok XV
Zmena žaloby a žalobnej odpovede

• 1. Každý účastník rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď v priebehu rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené.
• 2. Pokiaľ rozhodcovský súd považuje návrh na zmenu alebo doplnenie žaloby alebo žalobnej odpovede za neprípustné, príp. pokiaľ žalobca nezaplatí poplatok za návrh na zmenu alebo doplnenie žaloby vo výške stanovenej v sadzobníku poplatkov, a to ani v lehote desiatich (10) kalendárnych dní od doručenia výzvy rozhodcovského súdu, rozhodcovský súd uznesením rozhodne, že takúto zmenu alebo doplnenie nepripúšťa; proti uzneseniu rozhodcovského súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Článok XVI
Prerušenie rozhodcovského konania

• 1. Rozhodcovský súd môže z vážneho dôvodu na žiadosť účastníka rozhodcovského konania alebo aj z vlastného podnetu, príp. po zistení stanovísk účastníkov rozhodcovského konania, rozhodnúť o prerušení rozhodcovského konania na čas, ktorý určí v uznesení o prerušení rozhodcovského konania.
• 2. Rozhodcovský súd nie je viazaný žiadosťou účastníka rozhodcovského konania o prerušenie rozhodcovského konania.
• 3. Ak uplynie lehota, na ktorú bolo rozhodcovské konanie prerušené a rozhodcovský súd nerozhodne do jedného mesiaca od uplynutia tejto lehoty na žiadosť účastníka rozhodcovského konania o predĺžení tejto lehoty z vážneho dôvodu, rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní.

Druhý oddiel
Príprava prejednania sporu v rozhodcovskom konaní

Článok XVII
Ustanovenie jediného rozhodcu alebo senátu

• 1. Zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy:
  • a)sa môžu dohodnúť v rozhodcovskej zmluve na osobe jediného rozhodcu alebo na členoch senátu, alebo
  • b) si môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť spôsob určenia jediného rozhodcu alebo členov senátu; ak z akýchkoľvek dôvodov nedôjde k určeniu jediného rozhodcu alebo členov senátu dohodnutým spôsobom, postupuje sa primerane podľa ustanovenia článku XVII ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu.
  Predseda predsedníctva ustanoví za jediného rozhodcu (členov rozhodcovského senátu) osobu navrhnutú v zmysle dohôd sub a ) a b) za podmienok uvedených v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu.
• 2. Pokiaľ sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na osobe jediného rozhodcu alebo na členoch senátu a ani na spôsobe určenia jediného rozhodcu alebo členov senátu,
  • a) v prípadoch, kedy má v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom rozhodovať senát, každý účastník rozhodcovského konania navrhne jedného rozhodcu a rozhodcovia ustanovení predsedom predsedníctva na základe takýchto návrhov účastníkov rozhodcovského konania následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu (predseda senátu) zo zoznamu rozhodcov rozhodcovského súdu. Pokiaľ:
    • žalobca nenavrhne rozhodcu v žalobe,
    • žalovaný nenavrhne rozhodcu v žalobnej odpovedi
    • dvaja rozhodcovia ustanovení na základe návrhov účastníkov rozhodcovského konania, neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu (predsedu senátu) zo zoznamu rozhodcov rozhodcovského súdu do desiatich (10) kalendárnych dní od ich ustanovenia,
    ustanoví dotknutého rozhodcu (rozhodcov) predseda predsedníctva z osôb zapísaných v zozname rozhodcov rozhodcovského súdu; predseda predsedníctva podľa potreby zároveň určí predsedu senátu,
  • b) v prípadoch, kedy má v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom rozhodovať jediný rozhodca, ustanoví rozhodcu predseda predsedníctva z osôb zapísaných v zozname rozhodcov rozhodcovského súdu.
• 3. Pokiaľ v súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu má byť za rozhodcu ustanovená osoba nezapísaná do zoznamu rozhodcov rozhodcovského súdu, musí táto osoba písomne potvrdiť prijatie funkcie rozhodcu. Účastník rozhodcovského konania, ktorý podal návrh na ustanovenie za rozhodcu osoby, ktorá nie je zapísaná v zozname rozhodcov rozhodcovského súdu, je povinný zaplatiť osobitný poplatok na úhradu trov rozhodcovského konania, v ktorom má ako rozhodca rozhodovať iná osoba než je osoba zapísaná v zozname rozhodcov rozhodcovského súdu; ak takýto návrh podali viacerí účastníci rozhodcovského konania, resp. ak k ustanoveniu za rozhodcu inej osoby ako osoby zapísanej do zoznamu rozhodcov rozhodcovského súdu má dôjsť na základe dohody účastníkov rozhodcovského konania podľa ods.1 tohto článku, sú povinní zaplatiť osobitný poplatok účastníci rozhodcovského konania spoločne a nerozdielne; povinnosť žalobcu zaplatiť poplatok za rozhodcovské konanie (ustanovenia článku VII rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu) tým nie je dotknutá. Pokiaľ v lehote piatich (5) kalendárnych dní od doručenia výzvy rozhodcovského súdu účastník /účastníci rozhodcovského konania, nezaplatia osobitný poplatok na úhradu trov rozhodcovského konania, v ktorom má ako rozhodca rozhodovať iná osoba než je osoba zapísaná v zozname rozhodcov rozhodcovského súdu, , predseda predsedníctva bude postupovať primerane podľa ods. 2 tohto článku.
• 4. Pokiaľ počas trvania rozhodcovského konania dôjde k zániku funkcie jediného rozhodcu alebo člena senátu (ustanovenia článku VII ods. 3 štatútu rozhodcovského súdu) predseda predsedníctva zabezpečí, aby bol ustanovený nový rozhodca alebo nový člen senátu rovnakým spôsobom, aký platil pre ustanovenie rozhodcu alebo člena senátu, ktorého funkcia zanikla. Pokiaľ k ustanoveniu nového rozhodcu alebo člena senátu nedôjde do pätnástich (15) kalendárnych dní od zániku funkcie, ustanoví nového rozhodcu alebo člena senátu predseda predsedníctva z osôb zapísaných v zozname rozhodcov rozhodcovského súdu; ustanovenia ods.2 a 3 tohto článku sa aplikujú primerane.

Článok XVIII
Námietka proti rozhodcovi alebo členovi senátu

• 1. Ustanovený rozhodca alebo člen senátu je povinný bez zbytočného odkladu informovať účastníkov rozhodcovského konania a predsedu predsedníctva o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkom rozhodcovského konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
• 2. Každý z účastníkov rozhodcovského konania môže písomne u predsedu predsedníctva namietať predpojatosť rozhodcu alebo člena senátu, ktorého navrhol ustanoviť, avšak len z dôvodov, o ktorých sa dozvedel po ustanovení dotknutého rozhodcu alebo člena senátu do funkcie, a to najneskôr do siedmich (7) kalendárnych dní po tom, čo sa dozvedel o týchto dôvodoch.
• 3. Každý z účastníkov rozhodcovského konania môže písomne u predsedu predsedníctva namietať predpojatosť rozhodcu alebo člena senátu, ktorý bol ustanovený inak, než na základe návrhu dotknutého účastníka rozhodcovského konania, a to najneskôr do siedmich (7) kalendárnych dní po tom, čo sa dozvedel dôvodoch predpojatosti dotknutého rozhodcu alebo člena senátu.
• 4. V námietke proti rozhodcovi alebo členovi senátu musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť rozhodca alebo člen senátu vylúčený, a kedy sa účastník rozhodcovského konania podávajúci námietku o tomto dôvode dozvedel.
• 5. Predseda predsedníctva neprihliadne:
  • na námietky, ktoré nemajú predpísané náležitosti,
  • na oneskorené námietky,
  • na opakované námietky podané z toho istého dôvodu, ak už o nich rozhodlo predsedníctvo.
• 6. Predseda predsedníctva bez zbytočného odkladu po doručení námietky účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovi alebo členovi senátu požiada o vyjadrenie ostatných účastníkov rozhodcovského konania, ako aj dotknutého rozhodcu alebo člena senátu; predseda predsedníctva vyzve ostatných účastníkov konania, aby svoje vyjadrenia doručili Rozhodcovskému súdu v lehote desiatich (10) kalendárnych dní. Pokiaľ sa účastník rozhodcovského konania na výzvu predsedu predsedníctva v uvedenej lehote nevyjadrí k námietke proti rozhodcovi alebo členovi senátu, platí, že s námietkou nesúhlasí. Pokiaľ sa dotknutý rozhodca alebo člen senátu nevzdá funkcie alebo pokiaľ ostatní účastníci rozhodcovského konania nesúhlasia s námietkou, predseda predsedníctva predloží námietku proti rozhodcovi alebo členovi senátu na rozhodnutie predsedníctvu. Súhlas ostatných účastníkov rozhodcovského konania s námietkou proti rozhodcovi alebo členovi senátu sa považuje za dohodu účastníkov rozhodcovského konania o odvolaní rozhodcu alebo člena senátu podľa ustanovenia článku VII ods. 3 bod 2 Štatútu rozhodcovského súdu; dňom doručenia dohody predsedovi predsedníctva je deň doručenia vyjadrenia posledného účastníka rozhodcovského konania Rozhodcovskému súdu. V prípade, ak sa rozhodca sám namietne ako zaujatý, doručí túto námietku, s uvedením príslušného dôvodu, z ktorého sa sudca považuje zaujatý, všetkým účastníkom konania a Rozhodcovskému súdu. Účastníci rozhodcovského konania ani Rozhodcovský súd nemajú možnosť túto skutočnosť namietať.
• 8. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania predsedníctva o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní, ale nemôže vydať rozhodcovský rozsudok až do rozhodnutia predsedníctva o námietke.

Článok XIX
Rozhodovanie o právomoci

• 1. Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodovať o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy.
• 2. Ak rozhodcovský súd dospeje k záveru, že nemá právomoc na rozhodnutie vo veci samej, rozhodne uznesením o zastavení konania.
• 3. Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
• 4. Rozhodcovský súd môže pripustiť uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak omeškanie účastníka rozhodcovského konania pri uplatnení tejto námietky je spôsobené príčinou, ktorú rozhodcovský súd považuje za dostatočnú.
• 5. Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa článku XIX ods. 3 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu osobitným uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne osobitným uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 kalendárnych dní po doručení tohto uznesenia podať návrh na všeobecný súd, aby o námietke rozhodol.
• 6. Proti rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke účastníka rozhodcovského konania podľa ustanovenia článku XIX ods. 5 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
• 7. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania všeobecného súdu o námietke účastníka rozhodcovského konania podľa ustanovenia článku XIX ods. 5 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

Tretí oddiel
Priebeh rozhodcovského konania

Článok XX

• 1. Rozhodcovský súd pripraví a vedie konanie tak, aby sa čo najskôr zistil skutkový stav a sporná vec mohla byť spravodlivo rozhodnutá bez zbytočných prieťahov.
• 2. V rámci prípravy rozhodcovského konania rozhodcovský súd preskúma najmä, či sú splnené podmienky rozhodcovského konania, a urobí všetky potrebné opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov.
• 3. Rozhodcovský súd preskúma žalobu spolu s prílohami, ako aj žalobnú odpoveď spolu s prílohami, príp. iné podania účastníkov rozhodcovského konania.

Článok XXI

• Všetky podania, písomnosti a iné informácie predložené rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania rozhodcovský súd bez zbytočného odkladu doručí alebo oznámi ostatným účastníkom rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd rovnako upovedomí účastníkov rozhodcovského konania o obsahu znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré rozhodcovský súd môže oprieť svoje rozhodnutie vo veci.

Článok XXII
Zmeškanie úkonu

• Pokiaľ účastník rozhodcovského konania nemohol z ospravedlniteľného dôvodu včas alebo správne vykonať potrebný úkon, rozhodcovský súd mu môže umožniť vykonať tento úkon dodatočne, pričom prihliada na charakter prekážky, ktorá dotknutému účastníkovi rozhodcovského konania znemožnila včasné alebo správne vykonanie potrebného úkonu a prihliada na zásadu hospodárnosti a rýchlosti rozhodcovského konania.

Článok XXIII
Ústne pojednávanie

• 1. Rozhodcovský súd uznesením rozhodne o nariadení ústneho pojednávania, pokiaľ:
  • 1. sa účastníci rozhodcovského konania dohodli v rozhodcovskej zmluve na ústnej forme rozhodcovského konania, alebo/li>
  • 2. ak budú splnené podmienky prejednania veci na ústnom pojednávaní podľa čl. XII ods. 3 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu,
  Uznesenie o nariadení ústneho pojednávania obsahuje označenie právnej veci, ako aj miesto a čas konania ústneho pojednávania. Uznesenie o nariadení ústneho pojednávania rozhodcovský súd zašle všetkým účastníkom rozhodcovského konania, a to tak, aby im bolo doručené najmenej päť (5) kalendárnych dní pred konaním ústneho pojednávania, v prípade účastníka rozhodcovského konania, ktorému sa doručuje do cudziny najmenej tridsať (30) kalendárnych dní pred konaním ústneho pojednávania
• 2. Ak sa účastník rozhodcovského konania, ktorý bol riadne a včas upovedomený o mieste a čase konania ústneho pojednávania nedostaví na ústne pojednávanie a nepožiada rozhodcovský súd o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, ktoré je povinný rozhodcovskému súdu oznámiť a preukázať, alebo ak rozhodcovský súd nepovažuje dôvody žiadosti o odročenie ústneho pojednávania za dostatočné alebo účastníkom rozhodcovského konania predložené dôkazy o dôvodoch žiadosti o odročenie ústneho pojednávania za hodnoverné, rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní, prejednať vec na ústnom pojednávaní aj bez prítomnosti dotknutého účastníka rozhodcovského konania a vydať rozhodcovský rozsudok na základe skutočností, ktoré vyplynuli z písomných podaní účastníkov rozhodcovského konania a z dôkazov predložených alebo navrhnutých účastníkmi rozhodcovského konania.
• 3. Každý z účastníkov rozhodcovského konania môže vyhlásiť, že súhlasí s tým, aby sa ústne pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
• 4. Ústne pojednávanie sa môže podľa potreby odročiť na návrh účastníka rozhodcovského konania alebo z podnetu rozhodcovského súdu.

Štvrtý oddiel
Dokazovanie

Článok XXIV

• 1. Rozhodcovský súd zisťuje skutkový stav:
  • na základe tvrdení účastníkov rozhodcovského konania obsiahnutých v písomných podaniach účastníkov rozhodcovského konania, v prípade konania ústneho pojednávania taktiež na základe tvrdení účastníkov rozhodcovského konania obsiahnutých v ústnych vyjadreniach účastníkov rozhodcovského konania na ústnom pojednávaní,
  • na základe vykonaných dôkazov.
• 2. Účastníci rozhodcovského konania sú povinní navrhnúť na preukázanie nimi tvrdených skutočností dôkazy.
• 3. Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu skutkového stavu veci.
• 4. Výsledky dokazovania hodnotí rozhodcovský súd nestranne podľa svojej úvahy, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré v rozhodcovskom konaní vyšli najavo.
• 5. Ak sú svedkovia alebo znalci povinní chrániť utajovanú skutočnosť, zachovávať obchodné a bankové tajomstvo alebo zákonom ustanovenú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, možno ich vypočúvať o predmete utajovanej skutočnosti, tajomstva alebo mlčanlivosti, len ak boli tejto povinnosti zbavení v súlade s ustanoveniami príslušného zákona.

Článok XXV
Ustanovený znalec

• 1. Rozhodcovský súd môže ustanoviť znalca (znalcov), ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Znalec podá znalecký posudok, v ktorom odpovie na otázky, ktoré mu položil rozhodcovský súd.
• 2. Rozhodcovský súd môže uložiť účastníkovi rozhodcovského konania, aby poskytol znalcovi všetky podstatné informácie alebo predložil, alebo sprístupnil všetky podstatné listiny alebo predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to potrebné na podanie znaleckého posudku.
• 3. Ak sa vo veci koná ústne pojednávanie a ak to rozhodcovský súd považuje za potrebné, môže požiadať znalca o účasť na ústnom pojednávaní, kde mu môžu účastníci rozhodcovského konania klásť otázky a žiadať vysvetlenia.

ŠTVRTÁ ČASŤ
ROZHODNUTIE

Článok XXVI
Forma rozhodnutia a oznámenie rozhodnutí

• 1. Rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským rozsudkom, ak:
  • rozhoduje vo veci samej,
  • schvaľuje zmier uzavretý účastníkmi rozhodcovského konania.
  V ostatných prípadoch rozhoduje rozhodcovský súd rozhodcovským uznesením.
• 2. Písomné vyhotovenie rozhodcovského rozsudku obsahuje:
  • 1. označenie rozhodcovského súdu,
  • 2. mená a priezviská členov senátu alebo jediného rozhodcu,
  • 3. označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo obchodným menom, príp. názvom,
  • 4. výrokovú časť,
  • 5. odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o schválení zmieru uzavretého medzi účastníkmi rozhodcovského konania,
  • 6. poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
  • 7. poučenie o možnosti preskúmania rozsudku iným rozhodcom (príp. rozhodcami v trojčlennom senáte), ak takáto možnosť bola účastníkmi rozhodcovského konania dohodnutá v rozhodcovskej zmluve,
  • 8. miesto rozhodcovského konania,
  • 9. dátum vydania rozhodcovského rozsudku.
• 2. Písomné vyhotovenie rozhodcovského rozsudku podpisuje väčšina rozhodcov, ktorí rozhodovali o veci samej; dôvody chýbajúceho podpisu sa uvedú v rozhodcovskom rozsudku. Písomné vyhotovenie rozhodcovského uznesenia podpisuje predseda senátu, v prípade konania pred jediným rozhodcom tento rozhodca.
• 3. Pokiaľ rozhodcovský súd prijme rozhodcovské uznesenie na ústnom pojednávaní, vyhlási ho prítomným účastníkom rozhodcovského konania. . Rozhodcovský súd doručuje účastníkom rozhodcovského konania písomné vyhotovenie rozhodcovského uznesenia, ak je proti nemu prípustný opravný prostriedok alebo ak to je pre vedenie rozhodcovského konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom rozhodcovského konania ukladá nejaká povinnosť.
• 4. Pokiaľ rozhodcovský súd neprejednal vec na ústnom pojednávaní, oznámi rozhodcovské uznesenie účastníkom rozhodcovského konania doručením písomného vyhotovenia rozhodcovského uznesenia .
• 5. Pokiaľ rozhodcovský súd prejednal vec na ústnom pojednávaní, vyhlási rozhodcovský rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov rozhodcovského konania, a to bezprostredne po skončení ústneho pojednávania alebo na osobitnom ústnom pojednávaní, na ktoré účastníkov rozhodcovského konania za týmto účelom predvolá. Rozhodcovský súd môže upustiť od vyhlásenia rozhodcovského rozsudku a oznámiť účastníkom rozhodcovského konania rozhodcovský rozsudok doručením písomného vyhotovenia rozhodcovského rozsudku, a to aj v tom prípade, ak sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Článok XXVII
Prijímanie rozhodcovských rozhodnutí

• 1. V rozhodcovskom konaní pred senátom je na každé rozhodnutie rozhodcovského súdu potrebný súhlas väčšiny všetkých rozhodcov.
• 2. Rozhodcovský súd prijíma rozhodcovské rozhodnutie na neverejnom zasadnutí hlasovaním rozhodcov, na ktorom môžu byť prítomní iba rozhodcovia, ktorí sa zúčastnili rozhodcovského konania. Predsedajúci rozhodca vyhotoví zápisnicu o hlasovaní; zápisnicu podpisujú všetci rozhodcovia prítomní na hlasovaní. Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť k zápisnici o hlasovaní svoje odlišné stanovisko s odôvodnením. Ak rozhodca odmietne zápisnicu o hlasovaní podpísať alebo ju nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v tejto zápisnici spolu s dôvodom, pre ktorý rozhodca zápisnicu o hlasovaní nepodpísal.
• 3. Rozhodcovia môžu písomne poveriť predsedajúceho rozhodcu vydávať rozhodcovské uznesenia o procesných otázkach počas rozhodcovského konania.

Článok XXVIII
Prijímanie rozhodcovských rozhodnutí

• 1. V rozhodcovskom konaní pred senátom je na každé rozhodnutie rozhodcovského súdu potrebný súhlas väčšiny všetkých rozhodcov.
• 2. Rozhodcovský súd prijíma rozhodcovské rozhodnutie na neverejnom zasadnutí hlasovaním rozhodcov, na ktorom môžu byť prítomní iba rozhodcovia, ktorí sa zúčastnili rozhodcovského konania. Predsedajúci rozhodca vyhotoví zápisnicu o hlasovaní; zápisnicu podpisujú všetci rozhodcovia prítomní na hlasovaní. Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť k zápisnici o hlasovaní svoje odlišné stanovisko s odôvodnením. Ak rozhodca odmietne zápisnicu o hlasovaní podpísať alebo ju nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v tejto zápisnici spolu s dôvodom, pre ktorý rozhodca zápisnicu o hlasovaní nepodpísal.
• 3. Rozhodcovia môžu písomne poveriť predsedajúceho rozhodcu vydávať rozhodcovské uznesenia o procesných otázkach počas rozhodcovského konania.

Článok XXIX
Preskúmanie rozhodcovského rozsudku

• 1. Účastníci konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (príp. rozhodcovia v trojčlennom senáte), zapísaní v zozname rozhodcov rozhodcovského súdu. Preskúmanie rozhodcovského rozsudku inou osobou (ako rozhodcom), než je osoba zapísaná v zozname rozhodcov rozhodcovského súdu, je vylúčené.
• 2. Ak sa účastníci konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené.
• 3. Rozhodcovský rozsudok preskúmava trojčlenný senát, pokiaľ nejde o rozhodcovský rozsudok vo veci, v ktorej rozhodoval jeden rozhodca a účastníci konania sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli, že rozhodcovský rozsudok preskúma trojčlenný senát. V prípade ak ide o rozhodcovský rozsudok vo veci, v ktorej rozhodoval jeden rozhodca a účastníci konania sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli, že rozhodcovský rozsudok preskúma trojčlenný senát rozhodcovský rozsudok preskúmava jeden rozhodca.
• 4. Účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do pätnástich (15) kalendárnych dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania.
• 5. Na ustanovenie rozhodcu (rozhodcov - členov senátu) na preskúmanie rozhodcovského rozsudku platia primerane ustanovenia článku VIII ods. 6 a 7 , článku X ods. 2 a 3 a článku XVII rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu.
• 6. Pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd postupuje primerane podľa ustanovení rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu o konaní vo veci samej, pokiaľ tento článok nestanovuje inak; na nové skutočnosti a dôkazy je však možné pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku prihliadnuť len za podmienok stanovených vo všeobecnom predpise o konaní pred súdmi.
• 7. Rozhodcovský súd pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku nenariaďuje ústne pojednávanie na prejednanie veci. Ustanovenie čl.XII. ods.3 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu sa aplikuje primerane.
• 8. Rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským rozsudkom, ktorým buď potvrdí preskúmavaný rozhodcovský rozsudok alebo zmení preskúmavaný rozhodcovský rozsudok.
• 9. Preskúmanie rozhodcovského rozsudku, ktorým rozhodcovský súd rozhodol podľa tohto článku o preskúmavanom rozhodcovskom rozsudku, je konečné; preskúmanie takéhoto rozhodcovského rozsudku ďalším rozhodcom (príp. ďalšími rozhodcami v senáte) je vylúčené.

Článok XXX
Účinky rozhodcovského rozsudku

• 1. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu.
• 2. Na žiadosť účastníka rozhodcovského konania opatrí rozhodcovský súd doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, potvrdením o právoplatnosti a vykonateľnosti.

Článok XXXI
Oprava a výklad rozhodcovského rozsudku

• 1. Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd kedykoľvek opraví z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť účastníka rozhodcovského konania. Opravený rozhodcovský rozsudok sa doručí všetkým účastníkom rozhodcovského konania.
• 2. Každý účastník rozhodcovského konaniamôže rozhodcovský súd požiadať, aby podal výklad k určitej časti rozhodcovského rozsudku do tridsiatich (30) kalendárnych dní od jeho doručenia.

PIATA ČASŤ
ZMIEROVACIE KONANIE PRED ROZHODCOVSKÝM SÚDOM

Článok XXXII

• 1. Účastníci rozhodcovského konania môžu v priebehu rozhodcovského konania uzavrieť zmier, ktorý rozhodcovský súd schváli rozhodcovským rozsudkom o dohodnutých podmienkach zmieru.
• 2. Rozhodcovský súd môže na žiadosť ktoréhokoľvek z účastníkov rozhodcovského konania alebo z vlastného podnetu navrhnúť účastníkom rozhodcovského konania, aby sa pokúsili o uzavretie zmieru. Uskutočnenie zmierovacieho konania je podmienené výslovným súhlasom všetkých účastníkov rozhodcovského konania a zaplatením poplatku za zmierovacie konanie; poplatok za zmierovacie konanie sa platí len, ak sa má uskutočniť v rámci rozhodcovského konania vedeného v písomnej forme. Poplatok za zmierovacie konanie platia všetci účastníci rozhodcovského konania spoločne a nerozdielne. Pokiaľ ktorýkoľvek z účastníkov rozhodcovského konania nesúhlasí s uskutočnením zmierovacieho konania alebo pokiaľ ktorýkoľvek z účastníkov rozhodcovského konania nereaguje na návrh rozhodcovského súdu na uskutočnenie zmierovacieho konania, príp. pokiaľ poplatok za zmierovacie konanie nie je zaplatený do desiatich (10) kalendárnych dní od doručenia výzvy rozhodcovského súdu,rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní.
• 3. Pokiaľ všetci účastníci súhlasia s uskutočnením zmierovacieho konania a zaplatia osobitný poplatok za zmierovacie konanie, rozhodcovský súd nariadi osobitné ústne pojednávanie, na ktorom vhodným spôsobom vedie účastníkov rozhodcovského konania k uzavretiu zmieru. Pre zvolanie a uskutočnenie ústneho pojednávania platia primerane ustanovenia článku XXIII rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Pokiaľ zmier nie je uzavretý alebo pokiaľ o to požiada ktorýkoľvek z účastníkov rozhodcovského konania, rozhodcovský súd ukončí toto ústne pojednávanie a pokračuje v rozhodcovskom konaní.

ŠIESTA ČASŤ
TROVY ROZHODCOVSKÉHO KONANIA

Článok XXXIII

• 1. O trovách rozhodcovského konania rozhoduje rozhodcovský súd.
• 2. Pravidlá pre určenie trov rozhodcovského konania a sadzobník poplatkov tvoria prílohu rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu.
• 3. Trovy rozhodcovského konania sú najmä hotové výdavky účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov, poplatky za jednotlivé úkony alebo konanie rozhodcovského súdu, trovy na vykonanie dôkazov, hotové výdavky rozhodcovského súdu, odmena znalca, odmena tlmočníka a odmena za zastupovanie účastníka rozhodcovského konania advokátom vo výške tarifnej odmeny podľa advokátskej tarify stanovenej príslušným právnym predpisom.

SIEDMA ČASŤ
SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok XXXIV

• 1. Pre strany, ktoré sa v rozhodcovskej zmluve dohodli, že svoj spor predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu, platí, že sa podrobujú predpisom rozhodcovského súdu, najmä štatútu rozhodcovského súdu, rokovaciemu poriadku rozhodcovského súdu, pravidlám pre určenie trov rozhodcovského konania a sadzobníku poplatkov, v znení platnom v čase podania žaloby na rozhodcovský súd; ustanovenie článku XXXIV ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu tým nie je dotknuté.
• 2. Vo veciach neupravených rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu postupuje rozhodcovský súd podľa štatútu rozhodcovského súdu, ďalej podľa zákona o rozhodcovskom konaní a vo veciach neupravených zákonom o rozhodcovskom konaní primerane podľa ustanovení všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.